Slnko a pokožka (3/8)
UV Index

Jednou z najčastejších chýb je odhadovať riziko spálenia podľa teploty vzduchu. Nie je to správne. Tí, ktorí sa venujú zimným športom, dobre vedia, že spáliť sa môžeme aj počas chladného dňa na zasneženom svahu.

Teplota vzduchu totiž sama osebe nevypovedá o intenzite ultrafialového žiarenia. O množstve UV dopadajúceho na zemský povrch rozhoduje najmä výška Slnka nad obzorom, množstvo ozónu v atmosfére, oblačnosť, nadmorská výška a odrazivosť okolitého povrchu. [1,2]

Preto sa môžeme spáliť počas chladného a veterného dňa na horách, zatiaľ čo počas horúceho letného večera môže byť intenzita UV žiarenia už veľmi nízka.

Čo je UV Index

Pre odhad rizika UV žiarenia používame UV index (UVI) – medzinárodne štandardizovaný ukazovateľ intenzity slnečného UV žiarenia zohľadňujúci jeho schopnosť vyvolať erytém, teda začervenanie pokožky. Čím vyšší UV index je, tým väčší je potenciál poškodenia kože a očí a tým kratší čas môže stačiť na vznik poškodenia. [1,3]

WHO odporúča používať ochranu pred slnkom pri UV indexe 3 a vyššom. [3]

Odporúčaný produkt

Chráň sa pred UV žiarením

Každodenná ochrana pred UV žiarením patrí medzi najdôležitejšie kroky prevencie pred predčasným starnutím pokožky alebo spálením sa. HierroAloe SPF 30 kombinuje minerálne UV filtre s vysokým obsahom Aloe vera a prírodnými olejmi.

Objav naše SPF

Ako čítať UV Index

Kategórie UV indexu a odporúčania vychádzajú z medzinárodného systému WHO, WMO, UNEP a ICNIRP. [3]

Čo ovplyvňuje výšku UV indexu

Množstvo UV žiarenia, ktoré sa dostane až k našej pokožke, nie je stále. Mení sa počas dňa, roka aj podľa toho, kde na Zemi sa nachádzame.

Medzi najdôležitejšie faktory patria: [1,4]:

• výška Slnka nad obzorom
  UV je spravidla najintenzívnejšie okolo slnečného poludnia
• ročné obdobie
  v našich zemepisných šírkach je UV spravidla najsilnejšie počas leta
• nadmorská výška
  vo vyššej nadmorskej výške prechádza žiarenie menšou vrstvou atmosféry
• zemepisná šírka
  bližšie k rovníku je Slnko počas roka vo všeobecnosti vyššie nad obzorom
• množstvo ozónu
  ozón absorbuje významnú časť UVB žiarenia
• oblačnosť a aerosóly
  väčšinou UV zoslabujú, ich účinok však závisí od typu a rozloženia oblačnosti,
• odraz od okolitého prostredia
  najmä od snehu, piesku a vody

Mnoho ľudí má skúsenosť, že doma vydržia na slnku relatívne dlho, zatiaľ čo pri mori alebo na horách sa spália oveľa rýchlejšie. Nie je to náhoda. Osobná dávka UV žiarenia je výsledkom kombinácie intenzity UV, času stráveného vonku, orientácie tela, nadmorskej výšky, oblačnosti a odrazu od okolitého prostredia. [1,4,5]

Odporúčaný produkt

Po pobyte na slnku

UV žiarenie môže poškodiť tvoju pokožku aj bez viditeľného spálenia. Nielen hydratácia a regenerácia kožnej bariéry ale aj neutralizácia voľných radikálov!

Náš aftersun, po expozícií na slnku s 75 % čistej Aloe vera šťavy pestovanej na vlastnej farme na ostrove El Hierro.

Objav náš Aftersun krém

Poďme si teda vysvetliť dopodrobna, ako jednotlivé faktory ovplyvňujú aktuálny UV index.

Nadmorská výška

S rastúcou nadmorskou výškou sa množstvo atmosféry medzi nami a Slnkom zmenšuje. UV žiarenie je preto menej absorbované a rozptyľované. WHO uvádza, že UV úroveň sa môže zvýšiť približne o 10–12 % na každých 1000 metrov nadmorskej výšky. [3]

Skutočný nárast však závisí aj od množstva aerosólov, ozónu, výšky Slnka a odrazivosti okolitého povrchu, takže nejde o univerzálnu konštantu platnú za všetkých podmienok. [4,5] Aj preto môže byť UV expozícia pri vysokohorskej turistike alebo lyžovaní výrazná napriek nízkej teplote vzduchu.

Odraz od prostredia

UV žiarenie nedopadá na naše telo iba priamo zo Slnka. Časť sa odráža od okolitého prostredia. Približné hodnoty v tabuľke nižšie [3,6]

Sneh je preto z hľadiska UV mimoriadne zaujímavý. Človek môže dostávať UV žiarenie priamo zo Slnka a zároveň významnú časť žiarenia odrazenú od snehu. Merania v horských oblastiach potvrdzujú výrazný vplyv snehovej pokrývky na UV expozíciu. [5,7]

Aj preto môžu byť na horách zasiahnuté miesta, ktoré pri bežnom pobyte na slnku považujeme za relatívne chránené – napríklad spodná časť nosa alebo brady.

Oblačnosť

Jedným z najrozšírenejších mýtov je: „Je zamračené, takže sa nemôžem spáliť.“ Oblaky síce vo všeobecnosti znižujú množstvo UV žiarenia dopadajúceho na zem, ale neblokujú ho úplne. Pri ľahkej alebo tenkej oblačnosti môže významná časť UV stále prenikať k zemskému povrchu. [1,3]

Situácia je ešte zaujímavejšia pri čiastočne zatiahnutej alebo roztrhanej oblačnosti. V určitých podmienkach môže rozptyl žiarenia na oblakoch spôsobiť krátkodobé zvýšenie UV žiarenia oproti hodnotám, ktoré by sme očakávali pri jasnej oblohe. [8]

Preto nie je vhodné odhadovať intenzitu UV podľa toho, ako „slnečne“ deň pôsobí.

Vietor

Vietor samotnú intenzitu UV žiarenia výrazne neznižuje. Má však jeden zradný efekt – ochladzuje pokožku.

Človek tak môže mať pocit, že slnko nie je silné, pretože necíti nepríjemné teplo. UV žiarenie však nie je teplo. Pokožka preto môže naďalej prijímať vysokú dávku UV aj vtedy, keď sa vďaka vetru cítime príjemne.

Aj preto by sme riziko spálenia nemali posudzovať podľa pocitovej teploty.

Geografia

Výška Slnka nad obzorom, ročné obdobie a zemepisná šírka spolu úzko súvisia. Jedným z najdôležitejších parametrov je výška Slnka nad obzorom, respektíve s ňou súvisiaci solárny zenitový uhol.

Keď je Slnko vysoko nad obzorom, jeho lúče prechádzajú atmosférou kratšou dráhou. Menšia časť UV sa preto počas cesty absorbuje a rozptýli a intenzita UV pri zemskom povrchu môže byť vyššia. [1,2]

Práve preto býva UV index najvyšší približne okolo slnečného poludnia, keď Slnko dosahuje najvyššiu polohu na oblohe. [1]

Prečo je UV silnejšie v lete?

Rozhodujúci je náklon zemskej osi, ktorá je voči rovine obehu Zeme okolo Slnka naklonená približne o 23,4°. [9]

Počas nášho leta je severná pologuľa naklonená smerom k Slnku. Slnko preto vystupuje vyššie nad obzor, jeho lúče dopadajú na zemský povrch priamejšie a dni sú zároveň dlhšie. [9,10]

Pre UV žiarenie je mimoriadne dôležitá práve vyššia poloha Slnka: jeho žiarenie prechádza kratšou cestou cez atmosféru, a preto sa ho menej absorbuje a rozptyľuje.

V skratke teda náklon zemskej osi → vyššie Slnko → priamejší dopad žiarenia → kratšia cesta cez atmosféru → vyššia intenzita UV.

A čo zemepisná šírka?

Čím bližšie sa nachádzame k rovníku, tým vyššie sa môže Slnko počas roka dostať nad obzor. Preto majú tropické a subtropické oblasti vo všeobecnosti podmienky pre vyššie hodnoty UV indexu než stredná Európa. [1,2]

Zaujímavosť

To vysvetľuje aj zaujímavý jav:

Slnko môže mať v južnejších destináciách už na jar alebo ešte začiatkom jesene podobnú výšku nad obzorom, akú dosahuje na Slovensku približne počas letného obdobia.

Napríklad Slnko môže dosahovať v Hurghade už na jar podobnú výšku nad obzorom, akú dosahuje v Banskej Bystrici až v okolí letného slnovratu. To však neznamená automaticky rovnaký UV index. Ten okrem polohy Slnka ovplyvňuje aj množstvo ozónu, oblačnosť, aerosóly, nadmorská výška a odrazivosť povrchu. [1,2]

Zdroje informácií