Slnko a pokožka
Slnečné žiarenie
(1/8)

Téma o slnečnom žiarení a jeho vplyve na pokožku je veľmi obsiahla a tak sme sa rozhodli ju rozdeliť do 8 článkov. Prvý z nich sa bude zaoberať slnečným žiarením, konkrétne jeho ultrafialovou časťou, ktorá má negatívne vplyvy na našu pokožku

Slnečné žiarenie

Slnečné žiarenie je hlavným zdrojom energie na Zemi. Bez neho by neexistovala fotosyntéza, nevznikal by vitamín D a väčšina života by jednoducho nebola možná.

Z pohľadu našej pokožky však slnečné svetlo nie je len "svetlo". Je to zmes elektromagnetického žiarenia rôznych vlnových dĺžok.

Každú sekundu dopadne na našu pokožku miliardy fotónov zo Slnka. Väčšina z nich je neškodná. Niektoré však nesú dostatok energie na to, aby priamo zmenili molekuly DNA v našich kožných bunkách. Práve tento proces stojí za spálením pokožky, jej predčasným starnutím aj zvýšeným rizikom rakoviny kože.

Na Zem dopadá približne:

• 50 % infračerveného žiarenia (spôsobuje teplo)
• 45 % viditeľného svetla (spôsobuje svetlo)
• 5 % ultrafialového (UV) žiarenia

Práve UV žiarenie je biologicky najaktívnejšou časťou slnečného spektra. Hoci tvorí len malú časť energie dopadajúcej na Zem, obsahuje dostatok energie na to, aby priamo menilo molekuly nachádzajúce sa v našich bunkách. UV žiarenie môže poškodzovať DNA, bielkoviny aj lipidy bunkových membrán a spúšťať zápalovú odpoveď kože. [1,2]

Ultrafialové (UV) žiarenie

Ultrafialové žiarenie nie je len jedno ale delíme podľa vlnovej dĺžky na tri základné typy.

Atmosféra, najmä ozónová vrstva, takmer úplne absorbuje UVC žiarenie. To znamená, že pri bežnom pobyte na slnku sa stretávame hlavne s UVA a UVB. Obe zložky pôsobia úplne odlišným spôsobom.

UVB – hlavný vinník spálenia

UVB má kratšiu vlnovú dĺžku, ale vyššiu energiu. Preniká najmä do epidermy, teda vrchnej vrstvy kože. Práve UVB fotóny dokážu priamo zasiahnuť DNA buniek epidermy (keratinocytov). [3,4]

Keď DNA absorbuje energiu UVB fotónu, dochádza k vzniku charakteristických poškodení nazývaných cyklobutánové pyrimidínové diméry (CPD) a 6-4 fotoprodukty. Ide o chemické väzby medzi susednými bázami DNA, ktoré narúšajú správne čítanie genetickej informácie [1,3]

Laická vsuvka

Predstavte si DNA ako dlhý zips, ktorý obsahuje presný návod na fungovanie bunky. UVB fotón do tohto zipsu narazí a dodá mu veľké množstvo energie. Za normálnych okolností sú jednotlivé "zúbky" zipsu od seba oddelené. Po zásahu UVB sa však dve susedné stavebné jednotky DNA môžu doslova zlepiť k sebe.

Oba typy poškodenia znamenajú, že bunka už nedokáže správne "čítať" genetickú informáciu. Je to podobné, ako keby sa v knihe zlepili dve stránky dokopy. Text tam síce stále je, ale nedá sa správne prečítať.

Bunka sa ich okamžite snaží opraviť. Ak je poškodenie malé, aktivujú sa opravné mechanizmy. Ak je poškodenie príliš veľké, bunka radšej spustí programovanú smrť (apoptózu), aby zabránila vzniku mutácií.

Tieto odumreté bunky poznáme ako sunburn cells, ktoré sú typickým mikroskopickým znakom spálenej kože. [3,5]

UVA - tichý nepriateľ

Na rozdiel od UVB preniká UVA oveľa hlbšie. Dostáva sa až do dermy – hlbších vrstiev pokožky, kde sa nachádzajú [6]:

• kolagénové vlákna
• elastín
• fibroblasty
• cievy

UVA poškodzuje bunky prevažne nepriamo. Namiesto priameho poškodenia DNA vytvára veľké množstvo reaktívnych foriem kyslíka (ROS) – voľných radikálov. [7,8]

Tieto voľné radikály oxidujú:

• lipidy bunkových membrán
• mitochondrie
• kolagén
• elastín
• DNA

Laická vsuvka

Voľné radikály Môžeme si ich predstaviť ako veľmi nestabilné molekuly, ktorým chýba jedna časť ich chemickej štruktúry. Aby sa stali opäť stabilnými, snažia sa ju získať z molekúl vo svojom okolí. Je to podobné, ako keby niekomu chýbala jedna kocka lega a začal by ju vyberať z cudzej stavby. Problém je, že tým poškodzujú všetko, čo im stojí v ceste.

Práve UVA je preto hlavným faktorom predčasného starnutia kože (photoaging). Dlhodobá expozícia vedie k degradácii kolagénu, strate elasticity a tvorbe vrások. Súčasne môže prispievať aj k poškodeniu DNA prostredníctvom oxidačného stresu. [6]

Ďalším dôležitým je aj to, že práve UVA, dokáže preniknúť aj cez sklo a teda človek môže byť vystavený významnej dávke UVA aj počas jazdy autom alebo pri sedení pri okne. [9,10]

Zdroje informácií