Slnko a pokožka
Prečo ma slnko spáli
(2/8)
Druhý článok nášho seriálu o slnečnom žiarení a jeho vplyve na pokožku sa bude venovať obrannej reakcií tela na vystvenie UV žiareniu.
Nie je spálenie ako spálenie
Väčšina ľudí si myslí, že pokožka sa spáli preto, že je príliš dlho vystavená horúcemu slnku. To však nie je celkom presné. V skutočnosti samotné teplo zo Slnka pokožku nespáli v pravom slova zmysle.
Na rozdiel od popálenia ohňom alebo horúcou vodou, pri ktorom vysoká teplota priamo poškodzuje tkanivo, je pri spálení od slnka hlavnou príčinou ultrafialové (UV) žiarenie, nie vysoká teplota. UV žiarenie vyvoláva v koži fotochemické poškodenie, ktoré následne spúšťa celý rad bunkových a zápalových reakcií. [1,2]
Reakcia na UV Žiarenie
Pokožka aktívne pracuje už pri prvom kontakte s UV žiarením. Koža nie je len ochranný obal tela. Je to komplexný orgán tvorený viacerými typmi buniek, ktoré spolupracujú pri ochrane organizmu pred vonkajším prostredím. UV žiarenie pritom ovplyvňuje viacero z nich. [1,3]
Na UV žiarenie reagujú najmä:
- keratinocyty – hlavné bunky epidermy a jeden z hlavných cieľov UV žiarenia,
- melanocyty – produkujú melanín, prirodzený pigment schopný absorbovať a rozptyľovať časť UV žiarenia,
- Langerhansove bunky – imunitné bunky epidermy podieľajúce sa na imunitnej odpovedi kože,
- fibroblasty - bunky dermy zodpovedné okrem iného za tvorbu zložiek extracelulárnej matrix, napríklad kolagénu. [1,3]
Ochrana pred UVA a UVB žiarením
Každodenná ochrana pred UV žiarením patrí medzi najdôležitejšie kroky prevencie pred predčasným starnutím pokožky. HierroAloe SPF 30 kombinuje minerálne UV filtre s vysokým obsahom Aloe vera a prírodnými olejmi.
Objav naše SPF
Každý z týchto typov buniek reaguje na UV žiarenie odlišne. Výsledkom je komplexná odpoveď zahŕňajúca opravu DNA, zmeny pigmentácie, zápal, imunitné procesy a pri vážne poškodených bunkách aj ich programovanú smrť – apoptózu. [1,3,4]
UV žiarenie môže poškodzovať molekuly vo vnútri buniek kože – predovšetkým DNA, ale prostredníctvom priamych aj nepriamych mechanizmov tiež bielkoviny, lipidy bunkových membrán a ďalšie bunkové štruktúry. [1,2]
Ak dôjde k dostatočne veľkému UV poškodeniu, koža spustí komplexnú zápalovú reakciu. Rozširujú sa cievy, mení sa prietok krvi a aktivujú sa zápalové mediátory a imunitné mechanizmy. Navonok sa táto reakcia môže prejaviť začervenaním, pocitom tepla, citlivosťou, bolesťou a pri silnejšom poškodení aj opuchom či tvorbou pľuzgierov. [2,5]
Z biologického hľadiska teda môžeme spálenie od slnka chápať ako akútnu zápalovú reakciu kože vyvolanú nadmernou dávkou UV žiarenia a poškodením buniek, ktoré UV žiarenie spôsobilo. [2,5]
Laická vsuvka
Červená pokožka preto nie je len miestom, ktoré Slnko „zohrialo“. Je prejavom biologických procesov, ktoré organizmus spustil v reakcii na poškodenie.
Prečo vôbec vzniká zápal a bolesť?
Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne, že organizmus reaguje na poškodenie bolestivým zápalom. Zápal však predstavuje dôležitú súčasť reakcie tkaniva na poškodenie.
UV poškodené keratinocyty aktivujú množstvo signálnych dráh a zápalových mediátorov. Súčasne sa rozhoduje o osude poškodených buniek: miernejšie poškodenie sa bunka môže pokúsiť opraviť, zatiaľ čo vážne a neopraviteľne poškodené keratinocyty môžu vstúpiť do apoptózy. Takéto apoptotické keratinocyty sa označujú ako sunburn cells. (o tých sme si vraveli už v prvej časti nášho seriálu) Ich odstránenie predstavuje jeden z ochranných mechanizmov, ktorým sa organizmus zbavuje buniek s vážne poškodenou DNA. [4,6]
Zápalová reakcia zároveň vedie k rozšíreniu ciev a aktivácii mediátorov podieľajúcich sa na vzniku erytému, opuchu a bolesti. [2,5]
Laická vsuvka
Bolesť a zvýšená citlivosť tak majú aj praktický ochranný význam – poškodená oblasť sa stáva nepríjemnou na dotyk a ďalšie vystavovanie kože slnku je pre človeka menej tolerovateľné.
Kedy viem, že už je pozde?
Podstatné je, že začervenanie pokožky nevzniká okamžite po dopade UV žiarenia.
UV-indukovaný erytém (začervenanie kože spôsobené UV žiarením) sa rozvíja postupne. Klinicky môže byť viditeľný približne 3 až 5 hodín po expozícii, pričom jeho intenzita typicky dosahuje maximum približne 12 až 24 hodín po vystavení UV žiareniu. [2,7]
To znamená, že keď na pláži zistíte, že ste „trochu ružový“, molekulárne poškodenie buniek a aktivácia biologickej odpovede kože už prebiehajú niekoľko hodín.
Práve preto nie je vhodné používať pocit tepla alebo prvé začervenanie pokožky ako signál, že je čas začať sa chrániť pred slnkom. V okamihu, keď erytém vidíme, už bola absorbovaná UV dávka schopná vyvolať zápalovú reakciu kože. [2,5,7]
Ak je už pozde a slnko ťa spálilo
Ukľudni ju a podpor jej regeneráciu.
Na hydratácia a podporu prirodzenej regenerácie kožnej bariéry odporúčame náš After Sun krém s prírodným zložením.
Obsahuje hlavne 75 % čistej Aloe vera šťavy pestovanej na vlastnej farme na ostrove El Hierro.
Zdroje informácií
[1] D'Orazio J, Jarrett S, Amaro-Ortiz A, Scott T. UV radiation and the skin. International Journal of Molecular Sciences. 2013;14(6):12222–12248. doi:10.3390/ijms140612222. PMID: 23749111.
[2] Young AR. Acute effects of UVR on human eyes and skin. Progress in Biophysics and Molecular Biology. 2006;92(1):80–85. doi:10.1016/j.pbiomolbio.2006.02.005. PMID: 16600340.
[3] Maverakis E, Miyamura Y, Bowen MP, Correa G, Ono Y, Goodarzi H. Light, including ultraviolet. Journal of Autoimmunity. 2010;34(3):J247–J257. doi:10.1016/j.jaut.2009.11.011.
[4] Van Laethem A, Claerhout S, Garmyn M, Agostinis P. The sunburn cell: regulation of death and survival of the keratinocyte. International Journal of Biochemistry & Cell Biology. 2005;37(8):1547–1553. doi:10.1016/j.biocel.2005.02.015. PMID: 15896663.
[5] Clydesdale GJ, Dandie GW, Muller HK. Ultraviolet light induced injury: immunological and inflammatory effects. Immunology and Cell Biology. 2001;79(6):547–568. doi:10.1046/j.1440-1711.2001.01047.x.
[6] Kulms D, Schwarz T. Molecular mechanisms of UV-induced apoptosis. Photodermatology, Photoimmunology & Photomedicine. 2000;16(5):195–201.
[7] Faurschou A, Wulf HC. Topical corticosteroids in the treatment of acute sunburn: a randomized, double-blind clinical trial. Archives of Dermatology. 2008;144(5):620–624. doi:10.1001/archderm.144.5.620.